Sedela som v knižnici a prezerala si nejaké knihy, ktoré by mi pomohli pri vyučovaní. Prešla okolo mňa žena. Na sebe mala dlhé fialové šaty a tenký čierny svetrík. Jej hnedé vlasy boli elegante zopnuté do copu. Vždy keď som niekoho takého videla závidela som. Nikdy som sa nevedela vhodne a moderne obliecť a moje vlasy boli neskrotné.
,,Vy ste Sofie že?" opýtala sa knihovníčky.
,,Áno madam."
,,Sofie prosím chcela by som si rezervovať túto knihu."
Podla knihovníčke papierik. Nanešťastie som nevidela aká kniha to bola. Vrátila som sa ku svojej práci. Z police som vybrala encyklopédiu liečivých rastlín a zapisovala si poznámky do môjho notesu. Práve keď som sa rozhodla urobiť prezentáciu a poslať to všetkým študentom prisadla si ku mne tá žena.
,,Môžem si prisadnúť?"
,,Samozrejme," odpovedala som tým tónom diplomata z, ktorého sa nedá nič vyčítať.
,,Ja som Cortney Priceová, a vy budete určite Amanda Borishová že?!"
,,Áno, rada vás spoznávam madam Priceová."
,,Aj ja vás, môžem sa opýtať na čom práve pracujete?"
,,Vyučujem tu biológiu a momentálne preberám so študentmi liečivé rastliny tak sa pokúšam pripraviť niečo na ďalšiu hodinu, a vy?"
,,Ja som tu iba zo záľubi k čítaniu, moemntálne som prerušila svoju prácu na správaní niektorých živočíchov kedže môj výskum inštitút pozastavil s tým že nemám dostatočné informácie na to aby ma mohly nechať pokračovať."
,,To je mi ľúto. A akých živočíchov?"
,,Netopiere a sovy."
,,Zaujímavý výber."
,,Ďakujem, ale ja vás nechám pracovať. Ja si tu budem iba čítať ak Vám to neprekáža."
,,Nie, to je v poriadku."
Tá žena sa mi zdala povedomá no nedokázala som sa rozpamätať dostatočne na to aby som si spomenula odkiaľ ju poznám. Prestala som nad tým rozmýšlať a radšej som sa opäť vrátila ku svojej práci.
,,Dovidenia."
Odtrhla som oči od práce. Cortney odchádzala z knižnice. Vedla nej stál vysoký muž, asi jej priateľ. Tá má teda šťastie pomyslela som si. Rozhodla som sa pre dnešom skončiť a radšej si ísť zaplávať. Prišla som až ku knihovníčke.
,,Dnes končíte skorej Amy."
,,Ja viem Sofie, idem si ešte zaplávať."
Sofie si asi všimla že som akási zamyslená.
,,Poznáte ju?"
,,Koho?"
,,Cortney Priceovú."
,,Nie, dnes som ju videla prvýkrát."
,,Hovorí sa že jej výskum zastavili kôli jej šialenosti, vraj ju poslali na vyšetrenie."
,,Nerozumiem vám."
,,Stále spomínala upírov a iné nadprirodzené bytosti. Považovali ju za šialenú."
,,To som nevedela, ďakujem Sofie."
,,Nemáte začo."
Pozdravila som ju a vyšla z knižnice. Zamierila som si to do bazénu. Keď som si však všimla že je tam Cortney s tým jej priateľom radšej som to odložila na zajtrajšok. Išla som teda ku sebe do bytu. Odomkla som dvere a zažala svetlo. Môj byt bol modrý, nábytok som mala šedí alebo čierny. Bola to zásluha mojej sestry-bytovej dizajnérky. Sveter som prehodila cez kreslo a vošla do malej kuchyne. Otvorila som chladničku a pohľad na jej obsah ma šokoval. Nebolo v nej skoro nič. Samozrejme že na dverách chladničky bol fialový papierik na, ktorom bolo napísané že mám zájsť do obchodu a kúpiť niečo. Uspokojila som sa teda so zvyškom cestovín zo štvrtka. Keď som sa najedla išla som do spálne. To oblečenie čo som mala na sebe ma zabíjalo. Prezliekla som sa do teplákov a voľného trička žltej farby. Ako vždy vyzerala som ako klaun ale aspoň to bolo pohodlné. Z police na knihy som vybrala detektívku a začítala sa. Príbeh bol veľmi nudný, aspoň som vedela prečo som tú knihu ešte neprečítala. Väčšina z kníh čo mám doma som už prečítala najmenej dvakrát. Tam kde som prestala som založila záložku a knihu som položila na stolík vedľa posteľe. Zhasla som svetlo a zaspala.